Opakovaná bolesť vedie k periférnej senzibilizácii – nervové zakončenia v mieste poškodenia sú precitlivené, reagujú aj na slabé podnety.
Dochádza k tzv. neurogénnemu zápalu – nervy samy uvoľňujú látky podporujúce zápal (substancia P, CGRP).
V mieche a mozgu sa bolesť „zosilňuje“ – neuróny sa predráždia, takže signál bolesti je intenzívnejší než reálne poškodenie.
Mozog si vytvára pamäť bolesti – aj keď pôvodná príčina pominie, mozog ďalej vyhodnocuje podnety ako bolestivé.
Môže dochádzať k plasticite mozgu – menia sa nervové spojenia v oblastiach, ktoré spracúvajú bolesť, emócie a pohyb.
Dlhodobá bolesť aktivuje stresovú os HPA (hypotalamus–hypofýza–nadobličky) → zvýšený kortizol, ktorý postupne vyčerpáva organizmus.
Chronický stres a bolesť vedú k poruchám imunity (častejšie infekcie, horšie hojenie).
Dochádza k zmenám hladín neurotransmiterov (serotonín, noradrenalín), čo súvisí aj s depresiou a úzkosťou.
Ochranné svalové spazmy → zhoršenie prekrvenia, stuhnutosť, ďalšia bolesť, vznik tzv. bludného kruhu bolesti.
Postupná svalová dysbalancia a oslabenie, keď pacient obmedzuje pohyb.
Degeneratívne zmeny sa môžu prehlbovať.
Strach z pohybu (kineziofóbia) → pacient sa hýbe menej → viac stuhnutosti a bolesti.
Únava, poruchy spánku, znížená kvalita života.
Časté sú úzkostné a depresívne stavy.
Pri chronickej bolesti sa v tele deje:
periférna aj centrálná senzibilizácia nervového systému,
pamäť bolesti v mozgu,
hormonálne a imunitné rozladenie,
svalové zmeny a pohybové obmedzenia,
psychická záťaž (stres, depresia, úzkosť).
➡️ Preto sa chronická bolesť musí riešiť komplexne – fyzioterapia, medikácia, psychologická podpora, aktívny pohyb a edukácia.